Rádioaktivita
Rádioaktivita je schopnosť niektorých látok v prírode alebo umelo vyrobených samovolne sa premieňať – rozpadať. Pritom vysielajú neviditeľné žiarenie, ktoré má schopnosť prenikať hmotou. Niektoré druhy žiarenia pohltia tenké vrstvy (papier), iné zachytia hrubé vrstvy ťažkých materiálov (betón).
Rozpad rádioaktívnych látok môže trvať od zlomkov sekúnd až do tísíc rokov. Jednotkou rádioaktivity je Becquerel (Bq), 1Bq= 1rozpad za 1 sekundu. Živá hmota môže byť pohltením žiarenia poškodená, ktoré závisí od dávky žiarenia. Jednotkou dávky je Sievert (Sv).
Rádionuklidy niektorých prvkov sú trvale vo vzduchu, vo vode, v pôde, v rastlinách a v ľudskom organizme. Vonkajšie zdroje prírodného žiarenia: kozmické žiarenie, terestriálne (žiarenie vrchných vrstiev zemskej kôry spôsobené dráslíkom, uránom, thóriom). Vnútorné zdroje žiarenia: rádionuklidy ako súčasť organizmu draslík, prijímame potravou a dýchaním (trícium, uhlík, vzácny plyn radón – uvolňuje sa zo zemskej kôry).
Na Slovensku za rok: prirodzená RA – 0,001-0,002 Sv a lekárske vyšetrenia – 0,002 Sv, čo je menej ako povolená hodnota 0,005SV za rok. Priemerná dávka v piatich po sebe nasledujúcich rokoch nesmie byť vyššia ako 0,001Sv.
2,4 mSv / rok je celosvetová priemerná ročná dávka človeka
1,5 mSv priemerná dávka z diagnostického lekárskeho vyšetrenia
0,002 mSv / rok výroba jadrovej energie
Formy poškodenia zdravia: Akútne – prejavia sa po veľmi krátkej dobe po ožiarení nad tzv, prahovú dávku. Tá je rôzna pre jednotlivé orgány (20Sv koža, 7Sv pľúca, 1Sv kostná dreň). Neskoré – nádorové ochorenia a genetické poruchy.
Aká dávka žiarenia je nebezpečná?
10 000 mSv jednorázovo spôsobí smrť
1 000 mSv je prahom pre chorobu z ožiarenia
200 mSv max. dávka z prírodného pozadia /Brazília/
nad 100 mSv sa zvyšuje pravdepodobnosť rakoviny